reklama

Časť 3. Bosra

Bosra, ruiny antického rímskeho mesta, bývalého hlavného mesta provincie Arabia, s unikátne zachovaným rímskym divadlom prestavaným na nedobytnú pevnosť. Jedna z pamiatok UNESCO v Sýrii.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

V roku 1972 bola v rámci Organizácie spojených národov založená Komisia svetového dedičstva (World Heritage Committee). Tak vznikla inštitúcia, ktorá dokumentuje a ochraňuje najvýznamnejšie kultúrne pamiatky ľudstva i unikátne prírodné lokality. Od roku 1978 sú tieto pamiatky zapisované do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V priebehu jeho existencie tam bolo zapísaných niekoľko stoviek historických i prírodných lokalít. Kritériá výberu sú pritom mimoriadne prísne (to sa týka najmä ochrany) a existuje množstvo miest, ktoré na zápis do zoznamu čakajú. Pamiatky UNESCO zároveň pre lokálny turizmus predstavujú istý prílev návštevníkov. V Sýrii sa nachádza 6 historických lokalít, ktoré boli do zoznamu zapísané (prvým bol už v roku 1979 Damask ). Patria k nim známe miesta ako Palmyra, Halab, či Krak des Chevaliers i menej známe ako Bosra, alebo súbor kresťanských lokalít na severe krajiny. Všetky tieto pamiatky sú v súčasnosti vedené ako ohrozené, mnohé z nich boli vážne poškodené alebo dokonca zanikli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zrúcaniny antickej Bosry (dnes sa nazýva Busra) boli pre mňa nečakaným prekvapením. Mesto sa nachádza asi 110 km juhovýchodne od Damasku, pri meste Daraa, v blízkosti hraníc s Jordánskom, kde na jar roku 2011 vypukli prvé vážne protivládne nepokoje. V starej časti mesta sa zachovali najmä ruiny mnohých rímskych stavieb, ale aj zvyšky ranokresťanských kostolov i starobylé mešity, ktoré patria k najstarším zachovaným stavbám tohto druhu vôbec. R. 1980 bola Bosra zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Celá lokalita je veľmi impresívna, stavitelia totiž používali čadič, šedočiernej farby a typické antické formy architektúry tak majú nezvyklú farebnosť (obyčajne sú bielej prípadne žltkastej farby). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Bosra, celkový pohľad
Bosra, celkový pohľad (zdroj: Peter Kršák)
Bosra, antické ruiny
Bosra, antické ruiny (zdroj: Peter Kršák)
Bosra, antické ruiny
Bosra, antické ruiny (zdroj: Peter Kršák)
Dedinské domčeky v antických ruinách
Dedinské domčeky v antických ruinách (zdroj: Peter Kršák)
Ruiny Trajánovho paláca
Ruiny Trajánovho paláca (zdroj: Peter Kršák)
Rímske stĺpy s korintskými hlavicami
Rímske stĺpy s korintskými hlavicami (zdroj: Peter Kršák)

Najstaršie doklady osídlenia Bosry pochádzajú z bronzovej doby asi z 2. tisícročia pred n. l. jej meno sa objavuje na tabuľkách z egyptského archívu v Tell el–Amarne (14. stor. pred n. l.; archív bol súčasťou paláca faraóna Achnatona). Bosra bola staroveké sídlisko pôvodne osídlené Arabmi. V roku 144 pred n. l. sa stala súčasťou kráľovstva Nabatejcov (bolo to kráľovstvo, ktoré sa v období približne od 4 stor. pred n. l. do 4. stor. n. l. rozprestieralo na území dnešného Jordánska a v severozápadnej časti Saudskej Arábie; kočovníci, ktorí ho založili sa v staroveku preslávili predovšetkým ako obchodníci, ktorí mali monopol na obchodovanie s kadidlom a myrhou). V roku 114 pred n. l. sa Bosra stala jedným z dvoch hlavných miest Nabatejského kráľovstva (druhým bola slávna jordánska Petra). V roku 106 n. l. ju dobyl Cornelius Palma, generál cisára Trajána. Mesto bolo premenované na Nova Traiana Bostra a stalo sa hlavným mestom rímskej provincie Arabia. Nastalo prvé významné obdobie jej rozkvetu, čo dokumentuje množstvo stavieb z 2.—6. stor.. V tomto období tam žilo až 80 tisíc obyvateľov. Stavitelia tam vybudovali verejné stavby typické pre rímske mestá (fórum, chrámy, kúpele, trh, divadlo, nymfeum, fontány s pitnou vodou, triumfálne oblúky, tetrapylon). Hlavná ulica nazývaná decumanus delila mesto na dve časti a na jej stranách sa nachádzali najvýznamnejšie verejné stavby. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nabatejský oblúk, 1. polovica 1. storočia, významný príklad nabatejskej architektúry
Nabatejský oblúk, 1. polovica 1. storočia, významný príklad nabatejskej architektúry (zdroj: Peter Kršák)
Nabatejský oblúk, detail
Nabatejský oblúk, detail (zdroj: Peter Kršák)
Ruiny rímskych domov
Ruiny rímskych domov (zdroj: Peter Kršák)
Rímsky trh
Rímsky trh (zdroj: Peter Kršák)

Najlepšie zachovanou rímskou stavbou je budova divadla, postaveného pravdepodobne na začiatku 3. alebo koncom 2. stor. n. l. Divadlo zostalo unikátne zakonzervované aj vďaka tomu, že v období vlády dynastie Ajjúbovcov (vládli 1174—1260) bolo celé vstavané do silnej pevnosti, ktorá mala zabrániť postupovaniu križiakov, a ktorá chránila Damask. Samotná pevnosť vybudovaná 1202—53 patrí k najlepším príkladom islamskej fortifikačnej architektúry a dobyli ju len raz, a to v roku 1261 Mongoli .

Divadlo, 2.—začiatok 3. storočia
Divadlo, 2.—začiatok 3. storočia (zdroj: Peter Kršák)
Divadlo, pohľad na scénu
Divadlo, pohľad na scénu (zdroj: Peter Kršák)
Divadlo, detail architektúry scény
Divadlo, detail architektúry scény (zdroj: Peter Kršák)
Divadlo, hľadisko
Divadlo, hľadisko (zdroj: Peter Kršák)
Divadlo
Divadlo (zdroj: Peter Kršák)
Na tomto obrázku je dobre vidno ako bolo rímske divadlo (vľavo) obostavané v 13. storočí islamskou pevnosťou (vpravo)
Na tomto obrázku je dobre vidno ako bolo rímske divadlo (vľavo) obostavané v 13. storočí islamskou pevnosťou (vpravo) (zdroj: Peter Kršák)
Vstup do pevnosti
Vstup do pevnosti (zdroj: Peter Kršák)
Opevnenie pevnosti, 1. polovica 13. storočia
Opevnenie pevnosti, 1. polovica 13. storočia (zdroj: Peter Kršák)
Mohutné hranolové veže pevnosti
Mohutné hranolové veže pevnosti (zdroj: Peter Kršák)

Bosra bola v prvých storočiach n. l. aj významným centrom kresťanstva. Od 4. stor. tam sídlilo biskupstvo, ktoré sa v priebehu 5. stor. stalo arcibiskupstvom. V 6. stor., v časoch búrlivých teologických sporov, sa miestni kresťania pridali na stranu monofyzitov a Bosru ovládli Ghassanovci, ktorí boli arabskými kresťanmi. Archeológovia tam odkryli viaceré kostoly, z ktorých najvýznamnejším je Katedrála sv. Sergia, Bakcha a Leontia vybudovaná okolo 513 na mieste staršieho nabatejského chrámu z 1. stor. K ďalším významným zachovaným kresťanským stavbám patrí kostol a kláštor, kde na začiatku 7. stor. žil nestoriánsky mních Bahira (v skutočnosti je to rímska bazilika z 2.—3. stor.). Toho tam stretol pri svojej púti s karavánou z Arábie do Sýrie mladý Mohamed. Mních Bahira mu predpovedal, že sa v budúcnosti stane prorokom. Mohamed Bosru počas svojho života navštívil ešte raz, keď bol starší, a do Sýrie viedol karavánu bohatej vdovy Chadídže. Miesto, kde sa vtedy zastavil a modlil označuje malá mešita nazývaná al–Mabrak založená koncom 7. stor.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ruiny katedrály, 513
Ruiny katedrály, 513 (zdroj: Peter Kršák)
Bahirov kostol, 2.—3. stor., hlavná fasáda
Bahirov kostol, 2.—3. stor., hlavná fasáda (zdroj: Peter Kršák)
Interiér Bahirovho kostola, pôvodne rímskej bazilky, pohľad na apsidu
Interiér Bahirovho kostola, pôvodne rímskej bazilky, pohľad na apsidu (zdroj: Peter Kršák)
Bahirov kostol
Bahirov kostol (zdroj: Peter Kršák)
Stopy raných kresťanov
Stopy raných kresťanov (zdroj: Peter Kršák)

Bosra bola prvým mestom v Sýrii, ktoré obsadili Arabi (635 al. 634). Až do 13. stor., kedy ju zničili nájazdy Mongolov, zažívala obdobia prosperity a rozkvetu, striedajúce sa s nájazdmi dobyvateľov. Slúžila aj ako zástavka karaván na každoročnej púti hadždž z Damasku do Mekky a Mediny. Najstaršou islamskou pamiatkou je Omarova mešita, založená kalifom Omarom v 7. stor. Prestavaná neskôr, začiatkom 8. stor., patrí k najstarším zachovaným mešitám v Sýrii i v islamskom svete. Stavitelia na jej výstavbu použili stĺpy a kamene zo starších antických stavieb (odborne sa nazývajú spólia). Mesto zažilo ďalšie obdobie rozkvetu od začiatku 11. stor. počas vlády dymastie Seldžukov (v Sýrii vládli 1078—1117), ktorí z Bosry vybudovali pevnosť proti križiakom. Začiatkom 13. stor. dal ajjúbovský sultán Al–Adil I. okolo rímskeho divadla vybudovať 8 mohutných hranolových veží, čím divadlo premenil na pevnosť. Po dobytí Mongolmi Bosra upadala, až sa zmenila na malú dedinku, pričom si vidiečania budovali svoje príbytky a hospodárske budovy priamo v antických a islamských ruinách. Mnohí z nich tam žili ešte v období keď som Bosru navštívil. Až koncom 19. stor. jej zrúcaniny očarili európskych cestovateľov.

Omarova mešita, 7.—8. stor., minaret 12. stor.
Omarova mešita, 7.—8. stor., minaret 12. stor. (zdroj: Peter Kršák)
Omarova mešita, interiér
Omarova mešita, interiér (zdroj: Peter Kršák)
Interiér Omarovej mešity, stĺpy sú spóliá
Interiér Omarovej mešity, stĺpy sú spóliá (zdroj: Peter Kršák)
Jedna z mešít v Bosre
Jedna z mešít v Bosre (zdroj: Peter Kršák)
Mešita al–Mabrak sa nachádza na okraji jednej z dvoch cisterien, ktoré boli vybudované v antike a slúžili na zhromažďovanie vody
Mešita al–Mabrak sa nachádza na okraji jednej z dvoch cisterien, ktoré boli vybudované v antike a slúžili na zhromažďovanie vody (zdroj: Peter Kršák)
Cisterna
Cisterna (zdroj: Peter Kršák)
Novoveká Busra
Novoveká Busra (zdroj: Peter Kršák)
Deatil antickej ornamentiky so svastikou
Deatil antickej ornamentiky so svastikou (zdroj: Peter Kršák)
Školáci vracajúci sa zo školy
Školáci vracajúci sa zo školy (zdroj: Peter Kršák)
Korintské stĺpy z čierneho čadiča
Korintské stĺpy z čierneho čadiča (zdroj: Peter Kršák)
Peter Kršák

Peter Kršák

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Rozprávanie príbehov, ktoré odvial čas. Fascinujú ma staroveké civilizácie Blízkeho Východu, to ako sa navzájom jednotlivé kultúry vrstvia, ich vznik a zánik. Históriu vnímam predovšetkým prostredníctvom architektonických pamiatok a krajiny.. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu