Chartres, katedrála opradená legendami.

Autor: Peter Kršák | 4.11.2019 o 11:01 | (upravené 4.11.2019 o 12:41) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  346x

Katedrála Notre-Dame v Chartres, jeden z najlepšie zachovaných príkladov stredovekého umenia v Európe.

Katedrála Notre-Dame v Chartres – katedrála Čiernej madony?

Malé, a z Paríža ľahko dostupné mesto Chartres, preslávila katedrála, ktorá patrí k najslávnejším a najlepšie zachovaným príkladom stredovekého umenia v Európe. Miesto samotné má bohaté a dlhé dejiny. Vyvrcholením rôznych kultúr a ich tradícií v tejto časti západnej Európy je práve výnimočná stavba, ktorá fascinuje a priťahuje počas stáročí generácie pútnikov, turistov, umelcov i historikov. Azda nikoho kto katedrálu Panny Márie (Notre-Dame) navštívil nenechá tento div stredovekého Západu chladným. Pritom počas Francúzskej revolúcie len zázrakom unikla úplnej deštrukcii (nakoniec ju nezbúrali len preto lebo kamenná suť zo zrúcanej stavby by zavalila mesto).

Katedrála je opradená množstvom legiend. Kresťanských aj predkresťanských príbehov. Chcel by som pripomenúť niektoré z nich. Najstaršie dejiny, ako býva pravidlom, zmizli vo vrstvách času. Ľudia tam žili tisícročia. V storočiach pred narodením Krista, kedy bola táto časť Európy obývaná Keltmi (konkrétne na tomto území žili príslušníci keltského kmeňa Carnutov) sa tu nachádzal rozsiahly les. V ňom bola svätyňa, kde sa každoročne konali druidské rituály (druidi boli keltskí kňazi). Svätyňa bola zasvätená bohyni (nachádzala sa tam jej socha), ktorá prinášala pôrod alebo zrodenie (alebo počatie; latinsky Virgo paritura) a je možné, že sa tam aj veštilo. Túto druidskú svätyňu spomína vo svojom diele Zápisky o vojne v Galii dobyvateľ Galie (tak označovali územie Francúzska Rimania) Gaius Iulius Caesar. Kde sa svätyňa presne nachádzala je však tajomstvom a zároveň prameňom mnohých teórií a dohadov viažucich sa na miesto, kde o niečo neskôr vznikla katedrála. Práve podľa týchto neoverených a vlastne neoveriteľných domnienok katedrála vznikla (presne?) na mieste tejto druidskej svätyne, ktorú Caesar vo svojom diele považuje za najvýznamnejšiu v celej vtedajšej Galii, akési duchovné centrum viacerých keltských kmeňov (čosi ako Rím pre stredovekých kresťanov). Druidi, ktorí ovládali keltskú spoločnosť a ktorým Caesar pripisoval čarodejnícke schopnosti, neuctievali svojich bohov v budovách (chrámoch), ale v prírode (mimoriadnu úlohu v ich kultoch zohrával dub). Práve takou bola aj tajomná svätyňa v lese Carnutov, najskôr šlo o otvorené priestranstvo, lúku s prameňom uprostred tohto veľkého lesa.

Historici sa zhodujú na tom, že sa na mieste dnešného Chartres v časoch kedy v Galii vládli Rimania, nachádzalo keltské oppidum (mohutnými valmi opevnené mesto) nazývané Autricum, ktoré bolo hlavným mestom kmeňa Carnutov a v prvých storočiach po narodení Krista patrilo k najväčším a najľudnatejším mestám v Galii. Malo charakter bežného rímskeho provinčného mesta so všetkým čo k tomu patrilo (fórum, amfiteáter, termy). To odporuje teórii o tom, že katedrála stojí na mieste druidskej svätyne, pretože tie sa nenachádzali v mestách. Akokoľvek ide o veľmi príťažlivú teóriu a to vzhľadom na bežne doloženú prax budovania chrámov nových náboženstiev na miestach chrámov ich predchodcov (táto kontinuita je v mnohých lokalitách veľmi dobre doložená). Je celkom možné, že keď sa niekedy v prvých storočiach (pravdepodobne už v 2. stor. alebo dokonca v 1. stor.) po narodení Krista objavili v keltskom oppide kresťania a neskôr, keď získali väčší vplyv a moc vybudovali svoje kostoly práve na miestach starších svätýň, kde boli predtým uctievané keltsko-rímske božstvá (tie sa budovali aj v galsko-rímskych mestách).  Fakty sa tu miešajú s legendami (väčšinu týchto legiend zaznamenali alebo vytvorili samotní kresťanskí mnísi a kňazi v priebehu stáročí) takým spôsobom, že najstaršie dejiny miesta na ktorom stojí katedrála sú záhadou. Domnievam sa, že ani nie je podstatné ich presne rozlúštiť.

Isté je, že miesto, kde stojí katedrála Panny Márie je uctievané veriacimi a navštevované pútnikmi prinajmenšom dve tisícročia a je skutočne magické a to nielen vďaka svojej nevyčísliteľnej umeleckej hodnote. Pohnuté dejiny mesta, kedy sa úpadok a vojenské plienenia striedali s obdobiami rozkvetu a blahobytu, sú neodlučiteľne späté s biskupmi, ktorí tam sídlili. V Chartres bolo založené biskupstvo už v 3. stor. Sídelný kostol biskupa sa označuje ako katedrála. Okrem toho Chartres patrilo k významným centrám vzdelanosti a slávna Chartreská škola pri katedrále bola založená už v 5. stor. Vrchol dosiahla od konca 10. stor. do 12. stor. kedy patrila k najvýznamnejším vzdelávacím inštitúciám v Európe a pôsobilo tam viacero významných osobností. Išlo o teologicko-filozofickú školu platónskej orientácie, niektorí z jej predstaviteľov vo svojich dielach sprostredkovali poznatky z arabského sveta. Koncom alebo už v polovici 12. stor. začala upadať, aj vzhľadom na vzostup parížskych škôl. Výstavbu gotickej katedrály dávajú niektorí historici do súvisu s úpadkom tejto školy.

Samotná katedrála Panny Márie má pozoruhodný stavebno-historický vývin a stavba, ktorú dnes vidíme je výsledkom niekoľko storočí trvajúcej stavebnej činnosti. V krypte katedrály (krypta je zasvätená sv. Lubinovi, ktorý bol chartreským biskupom v 6. stor.), ktorá sa nazýva aj dolný kostol, sa nachádzajú zvyšky merovejovskej katedrály zo 6. stor., tie sú najstaršou zachovanou časťou stavby. Monumentálnu  katedrálu dal na jej mieste začiatkom 11. stor. vybudovať biskup Fulbert z Chartres (zomrel 1028; spája sa s ním veľký rozkvet Chartreskej školy). Fulbertova katedrála v roku 1194 vyhorela a okrem rozsiahlej krypty sa z nej zachovalo západné priečelie s dvoma vežami. Jeho tri brány sú aj v súčasnosti hlavným vstupom do katedrály. Po požiari sa začalo s výstavbou gotickej katedrály, ktorá patrí k najvýznamnejším zachovaným stredovekým umeleckým dielam vôbec. Posvätená bola  v roku 1260. Okrem architektúry je v katedrále výnimočne zachovaná sochárska výzdoba portálov s legendárnym Kráľovským portálom so sochami pochádzajúcimi z obdobia okolo polovice 12. stor. Výnimočná je aj sochárska figurálna výzdoba portálov severnej a južnej krížovej lode (transeptu). Okrem toho sa tam zachoval jeden z najvýznamnejších súborov stredovekých vitráží, z ktorých viaceré pochádzajú z polovice 12. stor. (zo staršej stavby, ktorá vyhorela) a viacero iných pozoruhodných umeleckých diel (napr. chórové zábradlie zo začiatku 16. stor.). Celá stavba so svojimi sochami a maľovanými mozaikovými oknami má niekoľko symbolických úrovní a je stelesnením a symbolom cirkvi a predovšetkým Nebeského Jeruzalema z knihy Zjavení sv. Jána. Architektúra, sochy a maľby spolu tvoria skutočnú a živú encyklopédiu kresťanstva. Žiaľ v súčasnosti pre bežného návštevníka nečitateľnú (žiaľ ani pre väčšinu súčasných vzdelaných kresťanov). Pre mňa je zjavením z iných časov, niečím čo času odoláva a prekonáva ho, niečím čo návštevníka vťahuje dovnútra.

Práve v 12. stor. sa Chartres stalo centrom kultu Panny Márie a následne až do Francúzskej revolúcie najvýznamnejšou mariánskou pútnickou svätyňou vo Francúzskom kráľovstve. Panna Mária niekedy v tom období nahradila uctievanie miestnych svätcov - mučeníkov z ranokresťanského obdobia. Tým je zasvätená studňa v Krypte sv. Lubina (francúzsky Puits des Saints-Forts). Táto studňa nás opäť privádza k druidom, vode z nej sa v stredoveku pripisovali liečivé účinky a pravdepodobne ide o studňu, ktorá bola súčasťou druidskej svätyne (alebo galsko-rímskeho chrámu). Rozvoj kultu Panny Márie v Chartres úzko súvisí s relikviou, ktorú katedrále daroval okolo roku 876 cisár Karol II. Holý. Je ňou orientálna tkanina považovaná za Rúšku Panny Márie (latinsky Sancta Camisia). Keď sa táto relikvia pri veľkom požiari v roku 1194 zázračne zachovala, považovali to tunajší veriaci za znamenie z nebies a pokyn aby začali s výstavbou nového kostola. Kostola, ktorý fascinoval súčasníkov dovtedy nevídanou a nebývalou monumentalitou a nádherou. Kostola, ktorý neprestáva fascinovať a priťahovať návštevníkov ani dnes.

V katedrále je viacero obrazov Panny Márie (počas revolúcie boli mnohé z nich zničené a v 19. stor. niektoré obnovené). V súčasnosti najslávnejšou je vitráž z 12. stor. zobrazujúca Pannu Máriu s Ježiškom na kolenách nazývaná Notre-Damme de la belle verrière. Jej uctievanie je doložené už v stredoveku. Približne od 16. stor. je v katedrále doložená aj socha Čiernej madony, zachovala sa tam do súčasnosti. O jej uctievaní v stredoveku neexistujú priame dôkazy. Práve túto sochu spájajú niektorí autori s keltskou bohyňou pôrodu Virgo paritura. Treba poznamenať, že ide o legendu novovekú a pre súčasníkov značne príťažlivú (podobná legenda vznikla v novoveku aj v súvislosti so slávnym labyritnom, nachádzajúcim sa na podlahe v hlavnej lodi). O jej pravdivosti mi neprináleží rozhodnúť. Isté je, že katedrála Panny Márie v Chartres patrí vyše tisíc rokov k najvýznamnejším pútnickým miestam Západu. Stále živá svätyňa, ktorá stelesňuje a symbolizuje základné tradície Západu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Saková pred voľbami v tichosti zvyšuje platy policajtov cez príplatky

Osobný príplatok bude 120 eur, na západe krajiny 160 eur.


Už ste čítali?