Notre Dame v Laone

Autor: Peter Kršák | 10.1.2020 o 10:36 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  203x

Ranogotická katedrála Panny Márie (Notre Dame) v Laone, významný a výnimočne dobre zachovaný  príklad ranogotickej architektúry (jedna z francúzskych gotických katedrál prvej generácie). 

 

                                                              Notre Dame v Laone

Malé francúzske mesto Laon, nachádzajúce sa v Pikardii, asi 140 km severovýchodne od Paríža, priťahuje návštevníkov ranogotickou katedrálou (tzv. gotická katedrála prvej generácie), ktorá patrí k najkrajším a najslávnejším v celom Francúzsku. Je prekvapujúce, že tak monumentálna a nákladná stavba, vznikla mimo veľkých mestských centier. Laon je dnes mestečkom, ktoré má len okolo 25 tisíc obyvateľov a do pozornosti súčasníkov sa dostal vlastne len vďaka katedrále. Malé, v stredoveku však veľmi bohaté a istý čas i významné mesto, ilustruje tok času, ktorý mení krajinu i všetky ľudské zásahy v nej. Katedrála Panny Márie (Notre Dame) vybudovaná na asi 200 m vysokom skalnom návrší vytvára zďaleka viditeľnú dominantu. V časoch, kedy neexistovali žiadne výškové budovy (teda do konca 19. stor.), muselo byť jej päť veží, ešte zvýraznených svojou polohou na návrší ohromujúce. Skutočné stredoveké mrakodrapy. Do neba sa týčiace a zďaleka viditeľné symboly Kristovej cirkvi triumfujúcej na zemi. Vlastne je to tak do súčasnosti. Aj pre dnešného človeka zvyknutého na vysoké stavby obrovských rozmerov, je päť veží katedrály už z diaľky viditeľnou dominantou na rovine na severe ohraničenej hranicou s Belgickom.

Laon má veľmi bohaté dejiny. Návršie slúžilo ľuďom od najstarších čias ako prirodzená pevnosť. V 3. stor. po Kristovi ho opevnili Rimania. V 5. stor. sa v blízkosti Laonu narodil sv. Remigius (francúzsky Saint Rémi, *okolo 437, †533), biskup v Remeši, ktorý pokrstil franského kráľa Chlodovika I. (25. 12. 496 v kostole Saint Rémi v Remeši).  Sv. Remigius v Laone v roku 497 založil biskupstvo, ktoré zaniklo počas francúzskej revolúcie koncom 18. stor. Merovejovskí a karolovskí panovníci vybudovali z rímskej pevnosti  svoje obľúbené sídlo. Z ich stavieb a ani z karolovskej katedrály, ktorú spomína básnik a učenec Alkuin z Yorku (*735, †804) sa nezachovalo takmer nič. Zlatým vekom Laonu bolo 11. a 12. stor. Vtedy tam sídlila slavna katedrálna škola (čosi ako univerzita, ktoré sa vtedy ešte nekonštituovali), jedna z najvýznamnejších v súdobej Európe (okrem iných tam pôsobil veľký teológ Anzelm z Laonu, †1117). Karolovská katedrála bola viackrát prestavaná a 1112 vyhorela (opravená bola posvätená 1114). Evidentne však nezodpovedala štatútu biskupstva a kapituly, ktoré v 12. stor. patrili k najbohatším v celom Francúzskom kráľovstve a tak sa sa biskup Gautier de Mortagne (vládol 1155 – 74) a kanonici (členovia miestnej kapituly, bolo ich asi 80), rozhodli postaviť nový kostol, ktorého veľkosť a krása by zodpovedala ich bohatstvu (pravdepodobne medzi rokmi 1155 – 60).

Ranogotická katedrála bola vybudovaná neuveriteľne rýchlo a už v roku 1197 bola celá stavba takmer hotová. Nie je to prekvapujúce, keďže kapitula i samotný biskup boli veľmi bohatí a na stavbe sa podieľalo obyvateľstvo všetkých stavov (vrátane šľachticov, ktorí na stavbe pracovali ako robotníci) zo širokého okolia (čo bolo pri stavbe katedrál v 12. stor. obvyklé). Budova má výnimočne jednotný charakter. Pritom vznikla približne v 5 veľkých stavebných kampaniach, z ktorých každú viedol iný stavebný majster (dnes by sme povedali architekt). Zaujímavosťou je, že všetci rešpektovali plán a podobu stavby a jej výzdoby, ktorú koncipovali teológovia tunajšej katedrálnej školy na začiatku výstavby. Práve teológovia, ktorí boli v tomto období vlastne jedinou existujúcou intelektuálnou elitou, vytvorili koncepciu katedrály. Stavbu, ktorá je zhmotnením viacerých symbolických významov a je predovšetkým vyjadrením viery, potom do kameňa previedli stavební majstri, ktorí ovládali stavebné technológie a experimentovaním ich rozvíjali. Celkovú podobu, zmysel, účel a symboliku gotickej katedrály však koncipovali a vytvorili najvýznamnejší súdobí myslitelia Západu. Dokladom toho je už prvá gotická stavba a to opátstvo Saint Denis (duchovné srdce Francúzskeho kráľovstva a hrobka francúzskych kráľov), ktorého kostol prestaval opát Suger (*1081, †1151). Táto situácia prevládala v 12. stor. a zmenila sa v priebehu 13. stor. (v jeho 2. pol.), kedy stavby začali navrhovať profesionálni stavitelia, ktorí nahradili teológov. Takáto architektúra je skutočným vrcholným umeleckým dielom, ktoré presahuje profánny čas ľudského sveta a života. Vlastne do tohto sveta ani akoby nepatrila. Je zhmotnením hlbokej viery a oddanosti súdobých kresťanov, na zemi materializovaný obraz Nebeského Jeruzalema.

Pre súčasníka je to čosi ťažko predstaviteľné a uveriteľné. To čo nás dnes fascinuje je predovšetkým architektúra a majstrovstvo s akým stavitelia narábali s kameňom. V Laone je to výnimočne jednotne pôsobiaca stavba. Stavitelia ostali verní pôvodnej koncepcii a to i napriek tomu, že počas stavby sa v iných regiónoch objavili inovácie a riešenia, ktoré boli nové a možno aj zaujímavejšie (v celom regióne i v jeho susedstve vládla veľká stavebná aktivita). Autorita tohto konceptu a prvého stavebného majstra, ktorý náboženskú symboliku zhmotnil do kameňa musela byť tak veľká (alebo jeho riešenie monumentálnej stavby tak príťažlivé a kvalitné), že sa jeho nasledovníci rozhodli jeho návrh rešpektovať a to čo pridali, či pozmenili urobili s úctou k jeho návrhu. Z toho vyplýva už spomenutá jednota riešenia interiéru a exteriéru. Výraznejším zásahom bola prestavba svätyne polkruhového pôdorysu, ktorá vznikla počas prvej stavebnej kampane v rokoch 1215 – 20, tá bola posledným výrazným stavebným zásahom. Vtedy vznikol nový a väčší chór, ktorý má pravouhlý pôdorys (ukončený je rovnou stenou s monumentálnou rozetou nad troma lancetovými oknami). Tento rozľahlý chór, postačujúci pre všetkých kanonikov je vo francúzskej katedrálnej gotike výnimočný (vyskytuje sa na stavbách cisterciánov) a jeho pôvod historici architektúry nachádzajú v Spojenom kráľovstve, kde je takéto riešenie bežné (napr. v Durhame). Tri veľké okná vyplnené žiarivými vitrážami, symbolizujú Svätú Trojicu, kruhové okno nazývane rozeta, nachádzajúce sa nad nimi zase všetko obsahujúcu a zahŕňajúcu jednotu univerza. Svetlo vychádzajúceho slnka, ktoré zaplavuje vnútro stavby je kľúčovým momentom celej koncepcie. Svetlo, ktoré stálo pri zrode gotickej architektúry (viď napr. Sugerove spisy) je jedným z hlavných kľúčov pre pochopenie katedrály. Svetlo, ktoré bolo v myslení teológov v tomto období jednou z hlavných myšlienok, žiari stáročia z doby, ktorú od 18. stor. zvykneme označovať ako temný stredovek.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?