Doma u Le Corbusiera

Autor: Peter Kršák | 15.7.2020 o 11:33 | Karma článku: 5,54 | Prečítané:  1626x

Nájomný dom Molitor, na okraji XVI. obvodu v Paríži, ktorý 1931 – 34 navrhol Le Corbusier s Pierrom Jeanneretom a Le Corbusier v ňom do svojej smrti aj žil a tvoril. 

Jeden zo zakladateľov modernej architektúry, švajčiarsky architekt, urbanista, spisovateľ a teoretik architektúry (od 1911 publikoval viac ako 50 kníh a stovky teoretických článkov), dizajnér a maliar Le Corbusier, žil a pôsobil vo Francúzsku (v Paríži sa trvalo usadil v októbri 1917, 1930 získal francúzske občianstvo). Tam realizoval aj väčšiu časť svojho diela. Vlastným menom Charles-Edouard Jeanneret (narodil sa 6. 10 1887 v malom švajčiarskom meste La Chaux de Fonds), začal niekedy začiatkom 20. rokov 20. stor. svoje architektonické diela signovať ako Le Corbusier (svoje maľby tak začal podpisovať okolo 1930) a pod týmto menom sa aj preslávil. Teda v medzinárodnom kontexte ho od 20. rokov 20. stor. preslávili predovšetkým jeho šokujúce radikálne revolučné myšlienky a ambiciózne (zväčša nerealizované, alebo realizované len čiastočne) urbanistické a architektonické projekty.

Le Corbusierovo rozsiahle architektonické dielo rozdeľujú historici architektúry do niekoľkých období. Približne od 20. rokov 20. stor. navrhol a realizoval množstvo stavieb, z ktorých sa viaceré stali ikonami modernej (i modernej povojnovej) architektúry a nájdeme ich v každom prehľade dejín architektúry 20. stor. Obytný nájomný dom, ktorý postavil v Paríži na ulici Nungesser-et-Coli číslo 24 patrí k menej známym. Vznikol v období Le Corbusierovej tvorby, ktorá je historikmi označovaná ako Les Grands Projets (okolo 1928 – 39, nasledovalo po tzv. puristickom období 1917 – 28). Po pomerne náročných začiatkoch s minimom architektonických realizácií získal Le Corbusier, ktorý sa medzitým vďaka svojej teoretickej tvorbe (najmä kniha O novej architektúre z roku 1923; vyšla aj v češtine) stal skutočnou celebritou medzinárodnej avantgardy, začal postupne získavať zákazky. Pritom situácia v súdobom Francúzsku bola značne odlišná od strednej Európy. Napríklad v Československu, kde bolo treba rýchlo stavať administratívne i obytné stavby (prvé veľké budovateľské obdobie), ktoré novozaložený štát nutne potreboval, sa moderna v architektúre presadzovala ľahšie ako v kultúrne vyhranenom a saturovanom Francúzsku so silnými tradíciami a inštitúciami (napr. v Anglicku bol proces prijímania moderny ešte zložitejší). Začiatkom 30. rokov 20. stor. sa však už moderné formy a princípy etablovali vo všetkých druhoch architektúry na celom svete (nemalú úlohu zohrávali ekonomické faktory).

V roku 1931 sa Le Corbusier rozhodol investovať do luxusného apartmánového domu, ktorý mal vzniknúť na úzkej parcele (šírka 12 m, dĺžka 24 m) na okraji parížskeho XVI. obvodu (do súčasnosti je to najlepšia adresa v Paríži), v tesnej blízkosti prepychovej vilovej štvrte Boulogne-Billancourt s výhľadom na slávny športový areál Parc des Princes. Projekt domu vypracoval spolu so svojím bratrancom Pierrom Jeanneretom, s ktorým spolupracoval viac ako 20 rokov na mnohých stavbách. Dom francúzsky nazývaný Immeuble Molitor bol postavený v období 1931 – 34. Le Corbusier sa v roku 1934 nasťahoval do apartmánu, ktorý zaberá siedme a ôsme (najvrchnejšie) podlažie domu a žil tam so svojou manželkou Yvonne Gallis až do svojej smrti v roku 1965. V roku 1935 však spoločnosť, ktorá dom postavila zbankrotovala (a Le Corbusier sa kvôli tomu dostal do zlej finančnej situácie), dom pripadol banke a architekt sa o svoj byt vyše 10 rokov súdil (až 1949 bolo súdom potvrdené jeho vlastníctvo). V roku 2017 bol celý dom vyhlásený za pamiatku. Rozľahlý dvojpodlažný byt s maliarskym ateliérom, kanceláriou, archívom a strešnou záhradou vyjadruje tak ako aj celý dom princípy modernej architektúry a bývania sformulované Le Corbusierom v teoretických dielach.

Návrh domu Molitor sa odvíjal od malej skice, ktorú Le Corbusier nakreslil v roku 1929 a označil ju ako Môj dom (Ma maison). V návrhu použil priemyselné železobetónové škrupinové klenby, ktoré propagoval Auguste Perret, ďalší významný priekopník modernej architektúry. Zariadenie sa zachovalo v takmer nedotknutej podobe. Navrhol ho Le Corbusier spolu s francúzskou architektkou a dizajnérkou Charlottou Perriandovou (Charlotte Perriand, *1903, †1999). Niektoré kúsky nábytku sa stali legendami dizajnu ako napr. slávna pohovka – ležadlo Chaise longue LC4 (jeho replika sa vyrába do súčasnosti). Byt bol počas Le Corbusierovho života viac krát upravený. Spodná časť s veľkými posúvnymi dverami pôsobí priestranne a reprezentačne, kuchyňa a prekvapivo aj spálňa sú pomerne malé. Horné podlažie bytu obsahuje menšie intímne priestory. V izbe s netypicky umiestneným krbom (v strede miestnosti) sa majster zvykol izolovať od ruchu mesta a hostí a obdivovateľov.

Byt spravuje nadácia Fondation Le Corbusier, založená ešte počas architektovho života. Je jednou zo 17 stavieb Le Corbusiera zapísanou do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je prístupný pre verejnosť a jeho návštevu je možné si dopredu dohodnúť. V blízkom XVI. obvode sa nachádzajú ďalšie Le Corbusierove stavby, ktorých návštevu je možné spojiť s prehliadkou Le Corbusierovho bytu. V blízkosti sa nachádza legendárne kúpalisko Molitor v štýle art déco, len nedávno zrekonštruované. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Odporúčanie novej pandemickej komisie neprežilo ani deň

Návrh ministra Krajčího o povinnej karanténe pre deti neprešiel vládou.

Dobré ráno

Dobré ráno: NAKA spustila akciu Šašovia, obvinila náckov

Ako je možné, že extrémistov dosiaľ polícia neriešila.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Matovič skúša vládnuť

Premiér už nepočúva len zdravotníkov.


Už ste čítali?